Ako správne založiť kompost? Rady nielen pre začiatočníkov

Založením kompostoviska znížite množstvo vyprodukovaného odpadu a získate plnohodnotné hnojivo na výživu rastlín. Poradíme vám, ako sa vyhnúť najčastejším chybám pri jeho zakladaní. Viete, na čo si dať pozor?

Hoci je vznik kompostu malou alchýmiou, stačí trochu úsilia a získate neoceniteľného pomocníka pri pestovaní. Pri kompostovaní dochádza k rozkladu biologických látok a vzniká tzv. čierne zlato.

Kam umiestniť kompostovisko?

Ideálny je polotieň pod listnatými stromami. Od jari do jesene ho ochránia pred priamym slnkom a cez zimu mu doprajú dostatok svetla, vďaka ktorému môžu biologické procesy čiastočne prebiehať aj v chladnom počasí.

V tieni sa darí aj dážďovkám a iným mikroorganizmom. Pozor, miesto pre kompostovisko nerobte zbytočne ďaleko od domu. Ak ho založíte správne, nesmrdí. Myslite aj na prístup ku kompostu a počítajte s potrebným priestorom pre plne naložený fúrik.

Kedy založiť kompost? 

Možnosti sú široké. Vyhýbajte sa však mrazom a z praktických dôvodov je najlepšia jeseň. V tomto období vzniká najväčšie množstvo rôznorodého záhradného odpadu, ktorým rýchlo naplníte kompostér.

Ako si vybrať správne?

Na výber máte drevený alebo pletivový kompostér, kompostér vyrobený z paliet alebo plastový termokompostér. Proces kompostovania najrýchlejšie prebieha v plastovom variante, ktorý udržuje vyššiu teplotu a stabilnú vlhkosť. V domácich podmienkach najľahšie vybudujete kompostovisko z paliet.

Nezakladajte ho ako kopu odpadu v rohu záhrady. Výsledný kompost má zvyčajne nízku kvalitu, chýba mu vlhkosť a ťažko odsledujete konzistenciu. 

Ako na zakladanie kompostu?

Kompost potrebuje zem, vzduch a vhodnú kombináciu rozložiteľného odpadu. Najskôr vyhĺbte zeminu v rozmeroch kompostoviska zhruba do hĺbky 15 centimetrov. 

Na dno namontujte kovové pletivo ako prevenciu pred krtkami a myšami, ktoré by zlikvidovali potrebné dážďovky a mikroorganizmy. Spodok vysypte vrstvou piesku alebo hlinitej zeminy. Kompostovisko nezakopávajte hlbšie do zeme, pôdne mikroorganizmy potrebujú kyslík.

Striedajte odpad po vrstvách

Kompost sa správne zakladá po vrstvách, ktoré zabezpečia prúdenie vzduchu a odtekanie vody. Striedajte ťažšie rozložiteľné uhlíkaté materiály (nasekané konáre, drevo, slama) s ľahšie rozložiteľnými dusíkatými materiálmi (tráva, burina).

Začnite uhlíkatou vrstvou v podobe nasekaných konárov alebo slamy. Po 25 centimetroch zmiešaného odpadu nasleduje jemná medzivrstva z dusíkatého hnojiva a vápna. 

Najväčšie kusy ako prst

Veľké kusy konárov posekajte v drviči záhradného odpadu alebo postrihajte záhradnými nožnicami. Aby ste urýchlili kompostovanie, najväčšie by nemali byť dlhšie ako ľudský prst. Pohodlné zberanie a drvenie záhradného odpadu do kompostu zvládnete s vysávacím drtičom Stiga.

Množstvo uhlíkatého odpadu vzniká na jar, keď ešte nemáte dostatok dusíkatého materiálu na vytváranie vrstiev. Nastrihané konáriky uskladnite v blízkosti kompostoviska a podľa potreby ich neskôr miešajte.

Kompost prevzdušňujte

Kompost odporúčame prekopať vždy, keď do neho pridáte viac čerstvého bioodpadu. Použite rýľ alebo šikovný kovový prekopávač na premiešavanie materiálu. Pravidelným prekopávaním zabezpečíte kompostu dostatok vzduchu a rýchlejší rozklad odpadu. Prevzdušnite ho vždy, keď sa vám zdá, že zapácha.

Správne kompostovanie prezradí teplota

Ak všetky procesy v založenom komposte prebiehajú správne, jeho teplota na druhý až tretí deň stúpne na 40 až 60 °C. Ide o žiaduci jav, keďže sa v teple zničia semienka burín. Vyššiu teplotu si kompost zachováva aj niekoľko týždňov.

Kompost, ktorému nestúpa teplota, nemá dobrú skladbu surovín, prípadne je príliš vlhký alebo, naopak, suchý. Problémom môže byť aj nedostatok kyslíka. Príliš suchý kompost polejte vodou, vlhký prevzdušnite. Počas studených mesiacov alebo veľkých dažďov ho môžete dokonca prekryť.

Čo patrí a nepatrí do kompostu?

Do kompostu môžete dávať pokosenú trávu, lístie, slamu, seno, piliny, posekané konáre stromov, kôru, odrezky z dreva, burinu, šupky z očistenej zeleniny a ovocia, škrupiny z vajec a orechov, kávové usadeniny, zvyšky čaju, čajové vrecúška a použité papierové vreckovky. 

Oblúkom sa vyhnite mäsu a zvyškom mäsa. Do kompostu nepatrí ani trus mäsožravých zvierat, kosti, ryby, mliečne výrobky, plasty, textil, kovy a odpad zo záhrady napadnutý chorobami alebo ošetrený postrekom.

Využite naplno jeho potenciál

Surový kompost, ktorý má menej ako 6 mesiacov, využijete pri mulčovaní ako hnojivo do vrchných vrstiev pôdy. Nie je vhodný na priame pestovanie, pretože je prisilný a veľmi rýchlo by spálil korienky mladých priesad.

Starší kompost, ktorý má viac ako 6 mesiacov, preosejte a pridajte ku kvetom, do trávnika alebo ním prihnojte zeleninu v záhrade.

Veríme, že o niekoľko mesiacov sa budete tešiť z úrody, ktorú vám kompostovanie prinesie. Ak by vám náhodou začala záhrada rásť rýchlejšie ako prales, pomocníkov na jej skultivovanie nájdete v našej ponuke záhradnej techniky.